V zahraničí je získať investora česť, u nás sa podnikatelia niekedy hanbia

Platforma Crowdberry poskytuje investície do lokálnych rýchlorastúcich spoločností. O ďalšiu hviezdičku tak dopĺňa pomyselné investičné nebo popri bankách, burze či private equity fondoch. O najnovších plánoch a privátnom kapitálovom trhu sa porozprával managing partner Crowdberry - Danom Gašpar s Petrom Apolenom zo slovenského Forbesu.

Crowdberry je už u investorov známou značkou. Napriek tomu, skúste v stručnosti opísať svoj biznis.

Pôsobíme na trhu nazývanom privátny kapitálový trh. Na jednej strane sú tu začínajúce a rýchlorastúce firmy, zabehnuté rodinné spoločnosti alebo aj úspešné startupy. Robíme pre ne niečo podobné primárnemu úpisu na burze. Crowdinvesting je vlastne kapitálový trh pre malé a stredné firmy, ktoré nemôžu ísť na burzu, lebo nedosiahli potrebnú veľkosť, prípadne tam ísť nechcú.

Na druhej strane sú investori, či už fyzické a právnické osoby, fondy alebo family offices. Tie si môžu vo firmách kúpiť podiel alebo ich financovať dlhom. Sme teda trhoviskom privátneho kapitálu. Umožňujeme investície do lokálnej ekonomiky.

Investor má teda možnosť do firmy vstúpiť ako akcionár alebo jej ako veriteľ požičať cez dlhový nástroj?

Presne tak. Vyberie si, ktorej firme poskytne kapitál, tá ho musí využiť na svoj rozvoj.

Trpezlivý kapitál

Akú pozíciu v tomto vzťahu máte vy? Ste niečo ako sprostredkovateľ?

To nie je správny výraz. Vystupujeme vo viacerých rolách. Prvá by sa dala nazvať ako „umožňovateľ“. My firmu identifikujeme, preveríme, pripravíme na investičný vstup. Následne postavíme investičnú štruktúru – special purpose vehicle (účelová spoločnosť, tzv. SPV), do ktorej združíme 100 či 150 investorov, ktorí sa rozhodli investovať.

Účelová spoločnosť potom obsadí zodpovedajúce miesto v dozorných orgánoch cieľovej spoločnosti. Vďaka tomu vie kontrolovať jej smerovanie cez dozornú radu a blokačné minoritné práva na valnom zhromaždení. Mimochodom, takto fungujú aj investičné fondy – len súkromne, nie verejne.

Okrem toho robíme ocenenie rizika malých a stredných firiem, startupov či nehnuteľností, aby investor, ktorý poskytuje kapitál, dostal adekvátny výnos. To je naša pridaná hodnota. Crowdberry však nespravuje peniaze investorov, tie ani nejdú na naše účty. Ako platforma nie sme s investíciou majetkovo previazaní, participujeme na jej úspechu.

Dá sa povedať, že suplujete to, čo by štandardne mala robiť burza?

To by som celkom netvrdil. Burza je vrchol kapitálového trhu. Súkromná spoločnosť na ňu musí dozrieť a vyrásť. A nie je vhodná pre všetkých. Predstavte si firmu s obratom tri, štyri či päť miliónov. Pre ňu je nerozumné ísť na burzu. Fungujúci privátny kapitálový trh je nutný, ale nie postačujúci základ pre kvalitnú verejnú burzu.

Ku komu by ste sa teda najlepšie prirovnali? Je to private equity?

Áno. Predstaviteľ Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy ESMA mi nedávno povedal, že máme veľmi zaujímavý investičný model. Správame sa do istej miery ako investičný fond, pritom ním nie sme. Navyše máme rovnaké záujmy ako investori. Neberieme od nich priebežné poplatky, ale na konci, keď investícia maturuje, teda firma sa predáva, si zoberieme časť zo zisku. Je teda našou motiváciou nájsť čo najlepšie spoločnosti, dokázať ich čo najpresnejšie oceniť a sprevádzať investorov počas celej doby trvania investície až do ich vystúpenia.

To, čo opisujete, je nočnou morou pravdepodobne každej firmy. Počas trvania investície máte len náklady a výnos príde až po mnohých rokoch.

Áno, je to presne tak. Ide o dlhodobý biznis, aj preto sa private equity označuje prívlastkom trpezlivý kapitál. Aj z toho dôvodu je atraktívny napríklad pre penzijné fondy. Na trhu existuje množstvo platforiem, ktoré sú postavené len na poplatkoch za fundraising. Núti ich to prinášať nové a nové príležitosti, no kvalita klesá. My to tak nerobíme. Aby sme vyvážili cyklus nákladov a výnosov, prinášame nové produkty a služby. Napríklad privátne dlhové financovanie.

Investície cez pôžičky a do equity

Ponúkate teda aj dlhopisy?

Zatiaľ nie. Na dokumentáciu k privátnemu dlhu sme použili takzvaný LMA – loan market association –, teda štandard, ktorý sa používa po celej Európe na korporátne financovanie. Prepracovali sme ho s renomovanou právnou kanceláriou Dentons na privátne hromadné dlhové financovanie pod ECSP reguláciou, na ktorú máme licenciu od NBS. Dovolím si tvrdiť, že máme veľmi kvalitné úverové zmluvy.

Investor sa vďaka nim stáva veriteľom cieľovej firmy. Požičiava jej peniaze. My sa o úver staráme, kontrolujeme dlžníka, či si plní všetky záväzky a zabezpečujeme reporting. Bolo by neefektívne, ak by malý podnik, napríklad na výrobu nábytku, mal komunikovať so 150 veriteľmi. Potreboval by na to samostatné oddelenie. Aj preto si za správu berieme priebežný administratívny poplatok.

Je to veľmi jednoduchý a priamočiary produkt. Podľa nás je kvalitnejší ako dlhopis. Máme pri ňom jasne definované riziko, férovo nastavenú odmenu, spravodlivé skórovanie rizika a zabezpečenie. Všetky dlhové nástroje sú u nás zabezpečené majetkom – nehnuteľnosťami, podielmi na firme, zásobami alebo duševným majetkom. Ako v banke.

Pri tom, aký je na Slovensku záujem o korporátne dlhopisy, s tým môžete mať úspech…

Na celom svete je zhruba 1,7 trilióna dolárov privátneho dlhu. Ide o obrovskú sumu. U nás je však trh len v počiatočných fázach, preto očakávam, že sa v najbližších rokoch znásobí. Našou ponukou dopĺňame to, čo tu už dávno malo byť. Aj preto predpokladáme, že dlhové financovanie bude v najbližších rokoch tvoriť gro nášho biznisu.

K akým výnosom sa investori dostanú?

Od sedem do 15 percent, a to pri priebežnom vyplácaní, teda nie pri reinvestícii. Výnos je fixovaný na jeden rok. Potom sa úrokový základ odvíja od sadzieb Euribor, ku ktorým sa pripočítava marža. Snažíme sa investorov učiť, čo je cena rizika. Niečo veľmi porovnateľné robia banky a takisto veľké investičné spoločnosti vo svete. My to prinášame v menšom drobným slovenským investorom. Je to demokratizácia kapitálu v praxi.

Pastierska ekonomika

A aký je výnos pri vstupe do equity? Vyplácate aj dividendy?

Pri časti investícií áno. Takto napríklad fungujeme pri Dúbravskej oáze, čo je domov pre seniorov a alzheimer centrum v bratislavskej Dúbravke. Všeobecne je však výnosom rozdiel medzi predajnou a nákupnou cenou. Vyberáme teda také firmy, ktoré sa majú potenciál posunúť na vyššiu úroveň, zvyšujú svoju produktivitu a dosahujú rast. Podiel v nich potom predávame.

Dobrým príkladom je GymBeam. Keď sme začali s Daliborom Cicmanom diskutovať o investícii, ktorú potreboval na automatizáciu skladu, IT vývoj a financovanie zásob, spoločnosť mala tržby 13,5 milióna eur. So ziskom bola zhruba na nule. Aktuálne dosahuje tržby rádovo 200 miliónov eur a oveľa vyšší zisk. Naši investori pritom ešte nevideli profit.

V istej chvíli však príde deň, keď sa spoločnosť dostane buď na burzu, alebo príde veľký zahraničný investor, ktorý odkúpi podiely. Od toho, že sa obrat firmy vyše zdesaťnásobil, sa bude odvíjať aj výnos pre investorov. Len ten proces chvíľu potrvá, aj preto ide o trpezlivý kapitál. Minulý rok sme napríklad predali štyri projekty. Vrátili sme tak investorom sedem miliónov eur s priemerným výnosom 12 percent ročne už po odrátaní poplatkov a daní.

Dal by sa GymBeam označiť ako vaša success story?

Myslím, že sa k tomu veľmi blíži. Do pár rokov sa ňou stane. Medzi ďalšie podobné prípady patrí Sensoneo, Boataround.com alebo Isadore. Firmy by sa mali dostať minimálne cez desaťmiliónový obrat, aby boli zaujímavé pre zahraničných investorov alebo partnerov.

Napriek tomu, že investora môže pri srdci hriať pocit, že firma, do ktorej vložil peniaze, pekne rastie, nevie vopred, aký bude jeho výnos a ani to, na ako dlho investuje… To je asi mentálne celkom náročné.

Presne tak. Predaj môže trvať tri, päť či sedem rokov a pokojne aj viac… Napríklad Sli.do sa predalo spoločnosť CISCO po 12 rokoch od založenia. Aj preto pracujeme už dlhší čas na vytvorení sekundárneho trhu, na ktorom by sa dalo s podielmi obchodovať. Čakali sme na európsku legislatívu. Téma a ECSPR režim, v ktorom fungujeme, je totiž súčasťou únie kapitálových trhov, ktorá je v Bruseli na stole ešte od čias Junckera.

Dalo by sa to, čo robíte, prirovnať k peer-to-peer pôžičkám?

Približne áno, no peer-to-peer trh je dosť obmedzený. Poskytovatelia pôžičiek by aj boli, no prijímateľov – často fyzické osoby – je málo a poväčšine so slabou bonitou. V našich podmienkach sa totiž berie ako stigma, keď jednotlivec musí otvoriť svoje čísla, totožnosť a verejne sa uchádzať o pôžičku. Aj firmy pri hromadnom financovaní verejne deklarujú zámer vziať si úver alebo kapitál, no predsa len ide o podnikanie a právnické osoby.

V zahraničí je naopak získanie investora na rozvoj podnikania dôvodom na hrdosť. U nás sa ľudia obávajú, čo si o nich iní pomyslia, prípadne majú problém zverejniť svoj biznis model. Aj my s tým niekedy bojujeme. Slovensko teda nie je tak úplne kapitálová, ale skôr pastierska ekonomika.

Vo vzájomnej symbióze

Dalo by sa povedať, že svojimi produktmi ukrajujete časť z tradičného biznisu bánk?

To si nemyslím. Banky majú na trhu svoju pozíciu z pohľadu rizika. Sú veľmi regulované, pretože spravujú úspory obyvateľstva. Patria pod prísnu reguláciu, či už EBA alebo ECB. Obsluhujú teda segment s nízkym rizikom.

Sú tu však aj iné vrstvy rizika dlhového alebo kapitálového financovania. Pre ne sú vhodní poskytovatelia napríklad investičné fondy, burzy alebo privátny kapitál. Keď celý tento ekosystém funguje, ekonomika je dobre diverzifikovaná. Nie je napríklad závislá na malom počte veľkých výrobcov, ale sú v nej aj silné malé a stredné firmy, inovácie, tak domáce ako aj zahraničné.

Úlohou banky teda nemôže byť investovanie do equity, rovnako tak ani podriadené úvery. Banky potrebujú zabezpečené úvery. Túto medzeru vypĺňame my. Poskytujeme privátne financovanie, ktoré k bankovému prislúcha ako komplement. Funguje pri vyššom riziku a vyššom výnose – nákladoch na kapitál.

Vychádza z toho aj spolupráca so Slovenskou sporiteľňou, ktorú ste oznámili na jeseň minulého roka?

Áno. Hlavnou misiou banky na Slovensku je financovanie tuzemských podnikateľov. Pre ňu nie sú klientmi veľké zahraničné firmy, ktoré sa ako nadnárodné koncerny úverujú v zahraničí. Volkswagen alebo Volvo si nepožičiavajú na Slovensku. Obracajú sa na banky ako Commerzbank, Deutsche bank alebo JP Morgan, alebo na verejný dlhopisový či kapitálový trh vo Frankfurte, Londýne či New Yorku.

Keď však máte lokálneho výrobcu nábytku, slovenská banka je jeho prirodzeným partnerom. Záujmom tunajších bánk teda je, aby tu bolo čo najviac domácich prosperujúcich firiem, ktoré vytvárajú stabilnú zamestnanosť. Vtedy im môžu poskytovať viac služieb, rovnako tak získavať ako klientov aj ich zamestnancov.

My v tom vystupujeme ako doplnkové financovanie, ktoré umožňuje vyrásť a kvalifikovať sa na bankový úver aj menším firmám. Alebo doplniť financovanie na rozvoj a rast k existujúcemu bankovému financovaniu. Banky sa vďaka tomu cítia pohodlnejšie a dokážu zvládnuť riziko projektu.

Vznikol už z tejto kooperácie nejaký konkrétny projekt?

Je ich viacero. Dopĺňame sa napríklad pri financovaní GymBeamu, Dúbravskej oázy, ale spoločný máme aj jeden developerský projekt v Banskej Bystrici. Predpokladám, že ich čoskoro bude viac.

Spolupracujete okrem bánk aj s inými finančnými inštitúciami?

Razíme teóriu hier, ktorá vyzdvihuje partnerstvo a spoluprácu, pretože je výhodnejšia pre všetkých hráčov. Máme teda spoločné investície s inými investičnými fondami, napríklad v rizikovom kapitále. Dáva to pre nás aj pre nich zmysel z pohľadu diverzifikácie rizika a vzájomnej symbiózy pri rozvoji portfóliových firiem. Ďalšou je napríklad rozbehnutá spolupráca s veľkým rodinným podnikom, ktorý má záujem kupovať menšie firmy. My im pomôžeme s overovaním a financovaním kupovaných spoločností a potom z celého projektu investori Crowdberry vystúpia s požadovanou návratnosťou kapitálu a zhodnotia ho primerane k podstúpenému riziku.

Vo vlastníctve fyzických osôb

V minulosti ste aktívne spolupracovali s Tatra bankou. Zapĺňa teraz Slovenská sporiteľňa jej miesto?

Tak by som to nepovedal. Spolupráca s Tatra bankou vznikla ešte v úplných začiatkoch Crowdberry. Niektorí klienti jej privátneho bankovníctva vtedy chceli investovať časť portfólia do startupov. Vznikla tu teda požiadavka na takéto investície.

Keď sme do Crowdberry neskôr vstúpili ako akcionári, začali sme firmu prebudovávať na univerzálnu platformu pre privátny kapitálový trh. V rámci tohto rozvoja vznikla aj spolupráca so Slovenskou sporiteľňou, na ktorej pracujeme už dva roky.

Kto je dnes vlastníkom Crowdberry?

Je nás päť partnerov a skupina renomovaných privátnych investorov, ktorí nám poskytli rozvojový kapitál. Okrem mňa to je Peter Bečár, Michal Nešpor, Michal Ondrišek a Hynek Bartík. Slovenská sporiteľňa získala vlani nižší dvojciferný percentuálny podiel, no nezasahuje nám do rozhodovania a riadenia platformy. Náš vzťah je vyrovnaný a partnerský.

Vaši investori stále nemajú k dispozícii mobilnú aplikáciu. Nepovažujete to v dnešnej dobe za nedostačujúce?

Musím uznať, že máme technologický dlh, hoci Crowdberry považujem za fintech firmu. Nechceli sme investorov zaťažovať vysokými poplatkami, no v tomto nám pomáha spolupráca so Slovenskou sporiteľňou. Aktuálne prerábame našu platformu na novú verziu, aby investori videli svoje cash-flow. Zvyšujeme používateľský zážitok. Investori budú napríklad vidieť, keď im na účet prídu úroky. Čoskoro príde aj mobilná aplikácia.

Crowdberry robí analýzu cieľových firiem

Akým spôsobom vyberáte firmy, ktoré investorom na platforme ponúkate?

Za celú našu existenciu – 10 rokov – sme videli zhruba 1 300 malých a stredných firiem a projektov nehnuteľností. Ročne sú ich desiatky. Buď ich vyhľadáme my, alebo sa nám ozvú. Z nich si vyberieme len tie, ktoré investorom môžu priniesť hodnotu.

Poviem to sebecky, vyberáme si také, ktoré majú kvalitný tím, potenciál a podľa nás prinesú peniaze pre našich akcionárov. Výber realizuje investičná komisia, ktorá je zložená zo štyroch externých a dvoch interných členov. Tá rozhodne, akú firmu na platforme ponúkneme.

Potom nasleduje previerka pomocou právnej kancelárie. Zisťuje právny stav, rôzne nástrahy či záväzky, ktoré by firmu mohli utopiť, napríklad dlhodobé súdne spory. Následne posielame poradcov, ktorí robia finančnú previerku. Chceme tým znížiť možné riziko pre investorov. Je to dôležité pre budovanie dôvery v našu platformu, no aj na to, aby sme my samotní mali z investície výnos.

Čo všetko sledujete?

Pri dlhovom financovaní opierame skóring o finančné ukazovatele, ako sú zadlženie firmy, kapitálová primeranosť, pokrytie splátok úverov tokom hotovosti, ďalej sú to kvalitatívne ukazovatele, napríklad história firmy, kvalita manažmentu, majiteľov či dodržiavanie rozpočtov. Firmy radíme do kategórií rizika od A po E. Ku každej z nich prislúcha iná riziková marža.

Rovnaký skóringový model si potom robíme aj na zabezpečenie, ktoré veriteľ ponúka. Na zabezpečení trváme. Je to zväčša nehnuteľný a hnuteľný majetok, podiely vo firme, no napríklad pri festivale Pohoda to bola aj značka, teda nehmotný majetok. Investori podľa mňa musia mať vyššiu istotu ako pri investovaní do akcií, pretože dostávajú nižší úrokový výnos.

Aká je vaša ročná kapacita? Koľko projektov ponúkate?

Za osem rokov, odkedy sme majetkovo vstúpili do spoločnosti, prebehlo financovanie do 41 firiem. Pri akcionárskom vstupe máme kapacitu robiť ročne päť až osem spoločností. Pri dlhovom financovaní plánujeme realizovať ročne 15 až 20 projektov. Ide o firmy, ktoré už majú históriu. Riziko je tu teda nižšie. Nemusíme ísť až tak do hĺbky. Pozrieme si účtovné výkazy, preveríme kvalitu zabezpečenia a nemusíme zakladať účelovú spoločnosť. Investičný proces je teda ľahší a pre investorov plne digitálny.

Neúspešné prípady

Máte vo svojej histórii aj prípady, ktoré neprebehli úplne podľa očakávaní?

Pri dlhovom financovaní nie, no pri kapitálovom vstupe sme boli nútení naštartovať proces vymáhania zmluvných dohôd pri spoločnosti Čezeta. Tá je v Česku v kompletnom insolvenčnom procese. Navyše tu prebieha aj kriminálne vyšetrovanie. Majiteľ mal totiž iné predstavy o nakladaní s majetkom firmy ako my. Investori však časť svojich peňazí dostanú späť, pretože vo firme je majetok, ktorý speňažuje správca.

Ďalšou firmou vo významných ťažkostiach je Malý gazda. Tá najprv slušne rástla a zarábala, no potom prišla pandémia. Odstrihla jej približne 20 percent obratu a dorazila ju vysoká inflácia. Spoločnosť mala relatívne drahý produkt – tradičný jogurt, ktorý zreje v skle a vo fermentačných miestnostiach. Používali kvalitné prísady, drahé obalové materiály a sklo. Maloobchodné reťazce neboli tieto zvýšené náklady ochotné akceptovať. To firmu veľmi ohrozilo. Aktuálne sa ju snažia reštrukturalizovať a predávať len potravinárske obaly, no výhľad je otázny. Toto sú zatiaľ jediné dva prípady, pri ktorých môžeme hovoriť o problémoch a investičnom neúspechu.

Kam by ste zaradili projekt Ecocapsule? Ich produkt si doteraz nenašiel platiacich zákazníkov…

Je to dobrý príklad. Názory na ňu sú polarizujúce. Firma má nedostatok kapitálu na vývoj produktu a jeho sériovú výrobu. Projekt vznikol ešte v roku 2016 a investori financovali prototyp v rokoch 2017 a 2018. Pri rozbehu pandémie im však skolaboval podpísaný kontrakt na 35 kapsúl do Dánska. Aktuálne uvádzajú na trh nový produkt – Box, ktorý je vo výrobe pre viacerých platiacich zákazníkov. Ide o sebestačný domček pre pozemky, kde sa nedá stavať. Myslím si, že to firme pomôže stabilizovať sa, predávať v našom regióne a dokončiť vývoj novej generácie Ecocapsule.

Ecocapsule napriek tomu stále nedosahuje reálne tržby, čo je po desiatich rokoch celkom problém.

To je pravda, no treba sa pozrieť aj na rast. Spoločnosť má pobočku v USA. Minula už značný kapitál na neustály vývoj a servis už predaných produktov. A má svetovo vnímanú značku. Je tu teda nejaká hodnota. Problém prvého modelu bol v tom, že pre vysoké náklady si môže nájsť miesto na trhu len v luxusných rezortoch. Kapsula bola napríklad umiestnená na vrchole Mount Titlis vo Švajčiarsku, kde noc stála 500 alebo 600 frankov. Keď sa nájdu takéto miesta, môže mať aj tento drahý produkt svojich zákazníkov.

Je však pravda, že investori ešte pozitívne čísla nevideli. Aj to je však súčasť privátneho investovania. Treba mať portfólio, v ktorom sa prirodzene vyskytnú nezarábajúce firmy, ktoré si vyžadujú spomínanú trpezlivosť, tiež také, ktoré vrátia len vklad a potom také, ktoré zarobia desaťnásobok. Celé portfólio by vo výsledku malo dať významne vyšší výnos ako napríklad ETF alebo korporátne dlhopisy.

Politické riziko

Reagujú vaši investori na platforme na vyššie politické riziko?

Politické riziko je spravodlivé ku všetkým. Na druhej strane teba dodať, že firmy, do ktorých investujeme, sú medzinárodne aktívne. Sídlia síce na Slovensku, no ich tržby pochádzajú prevažne zo zahraničia. Majitelia by teda boli ako správni patrioti smutní, keby z dôvodu smerovania krajiny museli presťahovať podnikanie, no ich biznis by to zásadne neohrozilo.

Politické riziko je však nepríjemné aj z iného pohľadu. Znižuje okruh potenciálnych zahraničných investorov a partnerov, ktorí by vstupovali do slovenských firiem a trhu. To sa však ukáže v dlhodobom horizonte.

Rovnako nešťastný je vývoz a migrácia domáceho kapitálu do zahraničia. Všetky tieto faktory majú kumulatívne veľmi negatívny vplyv a navyše vyháňajú aj to najcennejšie – kvalitný ľudský kapitál. My konzistentne ďalej pracujeme na úspešných domácich firmách a nehnuteľnostiach.

Čomu sa aktuálne venujete?

Okrem spomínanej aktualizácie platformy spúšťame po dlhých a odborných diskusiách s Národnou bankou Slovenska sekundárny trh. Investori budú môcť kupovať alebo predávať podiely v spoločnostiach. V NBS sme súčasťou inovačného regulačného sandboxu, v ktorom si overujeme a konzultujeme funkčnosť. Aplikácia už beží v pilotnom režime. Zapájame zhruba 150 vybraných investorov. Projekt funguje na infraštruktúre Slovenskej sporiteľne, ktorá poskytuje svoje zúčtovacie systémy. Musíme vyladiť všetky procesy, no myslím si, že u investorov bude mať takéto trhovisko úspech.

Zdroj: Rozhovor pre Forbes Slovensko, február 2025

Foto: Marek Mucha