Dúbravská oáza: Zariadenie pre seniorov, aké si vaši rodičia zaslúžia

Ani mnohí miestni o pokojnom areáli nevedia. Pri pohľade na objekt, ktorý skôr pripomína hotel by si len málokto – zvyknutý na život na Slovensku – pomyslel, že ide o zariadenie pre seniorov. Aj vďaka investorom z investičnej platformy Crowdberry však mohlo vzniknúť zariadenie s moderným konceptom, ktoré svojím obyvateľom poskytuje dôstojnú starobu.

Pár minút jazdy lesom a potom už vystupujem pred zariadením, ktoré na prvý pohľad vyzerá ako hotel. Je slnečný deň, tesne pred poludním a teplo. Na trávniku pred budovou namiesto hotelových hostí sedí skupina seniorov – na lavičkách, stoličkách aj invalidných vozíkoch. Okolo nich obchádza ošetrovateľ, zhovárajú sa. Na fasáde je vidieť veľký nápis „Dúbravská oáza“.

Kedysi som už prechádzala okolo, cestou z rozhľadne na Devínskej Kobyle v Bratislave, ale nevedela som, čo je objekt zač. Dnes viem že ide o moderné centrum pre seniorov – od tých, ktorí pomoc takmer nepotrebujú až po ľudí s horším zdravotným stavom.

Jednoduché zlepšenia, ktoré robia veľký rozdiel

Zariadenie prevádzkuje nezisková organizácia Dúbravská oáza pokoja a oddychu, ktorá si objekt prenajíma od jeho vlastníka – spoločnosti Griffin, s.r.o. Stretávam sa s riaditeľom zariadenia Jaroslavom Jakubčíkom, aj s prokuristom Griffinu Ľubošom Pirohom, ktorý je jedným z otcov myšlienky vzniku tohto centra. Kým prechádzame jedálňou, kde už majú klienti na stoloch prestreté, každý pri svojej menovke, hovoria mi, že centrum otvorili pred dvoma rokmi a dnes sa v ňom pod jednou strechou nachádzajú štyri zariadenia.

Denný stacionár, zariadenie pre seniorov, zariadenie opatrovateľskej služby a špecializované zariadenie pre pacientov s Alzheimerovou chorobou. „Centrum je navrhnuté tak, aby sem mohol prísť ešte aktívny senior a postupne, ako bude starnúť a ako tomu bude zodpovedať aj jeho zdravotný stav, prejde jednotlivými oddeleniami,“ vysvetľuje Jaroslav Jakubčík.

Na chodbách je živo. Seniorka, ktorá nás čiperne pozdraví zamieri do vnútorného átria, kde sa v tieni pridá k skupinke oddychujúcich.Za átriom je tichá zóna, určená pre pacientov s Alzheimerovou chorobou.

Ideme sa pozrieť na ubytovanie. Jednotlivé trakty sú označené zreteľnými písmenami a farebným pruhom vo výške očí na stene – na podobnom princípe funguje napríklad aj označovanie nemocničných oddelení v západných krajinách. Dvere sú označené menami, na niektorých visia dekorácie alebo oznamy. Vchádzame do vzorovej izby: „Máme tu jednolôžkové a dvojlôžkové izby, všetky izby, ako aj celý komplex sú klimatizované.

V každej je okrem bežného vybavenia aj polohovateľná posteľ, interkom, ktorým môžu klienti privolať sestru, televízia, samostatná kúpeľňa prispôsobená potrebám seniorov a pohodlné, nastaviteľné kreslo pre klientov alebo pre návštevy,“ vysvetľuje Ľuboš Piroha a dopĺňa, že všetky izby sú bezbariérové a každý trakt má vlastnú kuchynku s malou jedálňou, ktorú môžu kedykoľvek využiť.

„Niekedy seniori nemajú chuť či silu jesť vo veľkej jedálni, môžu si preto nechať priniesť jedlo do izby alebo sa najedia v kuchynke,“ vysvetľuje prokurista Griffinu Ľuboš Piroha.

Personál tvorí 99 percent výsledku

Súčasťou pobytu v centre sú skupinové cvičenia s fyzioterapeutmi, ručné práce v tvorivých dielňach so sociálnymi pracovníkmi, pravidelné sväté omše alebo koncerty ľudovej hudby, či vystúpenia detských hudobných skupín. Hoci seniori v centre majú stanovený určitý denný harmonogram, ak nemajú chuť na skupinové aktivity, nezúčastňujú sa ich. Sociálni pracovníci však dávajú pozor, či ide iba o jednorazový výkyv nálady alebo signál, že niečo nie je v poriadku. Okrem stáleho personálu do zariadenia pravidelne dochádza viacero lekárov, ktorí sa o klientov starajú.

„Môžete mať akokoľvek pekné prostredie alebo zariadenie, ale personál tvorí 99 percent výsledku. Lebo keď máte aj zlatú klietku a máte zlý personál, respektíve neposkytujete kvalitné služby, to ide dolu vodou,“ vysvetľuje Jakubčík. Vzápätí dodáva, že kvalitných ľudí je málo, takže výber je o to komplikovanejší. O nových zamestnancoch si vždy zisťuje referencie.

Nazrieme ešte do rehabilitačného centra, v ktorom každý klient týždenne absolvuje dve individuálne cvičenia alebo masáže. V jednej z miestností je už pripravený priestor na vírivku. Míňame tiež kaderníctvo, manikúru a pedikúru. Pani s ružovými vlasmi pri práci čosi rozpráva jednému z klientov.

Vyjdeme na terasu na prvom poschodí a sadneme si k stolu. Je teplo, pár krokov od nás šumí les. „Pred rokmi sme tieto pozemky kúpili od saleziánov, bolo tu stredisko vzdelávania kňazov. Je to nádherné pokojné miesto. Budovy však pochádzajú zo 70. rokov. Keď sa stavalo sídlisko a následne raketová základňa hore na Devínskej Kobyle, tu vzniklo doškoľovacie stredisko Ministerstva obrany pre vojakov a pioniersky tábor pre ich deti. Kolaudovalo sa to však až v rokoch 1988-1989, takže k využitiu už ani neprišlo. Potom tu krátko mala Markíza pred-vysielacie štúdio ešte predtým, ako sa sťahovala do Záhorskej Bystrice a neskôr to tu fungovalo ako hotely Hubert, či Alfonz. Vtedy tu dokonca bývaj aj Václav Havel,“ hovorí Jaroslav Jakubčík.

Investície na rozširovanie hľadajú cez platformu Crowdberry

Keď centrum začali budovať, zhromaždili partiu skúsených odborníkov, ktorí mali s prácou so seniormi skúsenosti. Podľa ich odporúčaní  miesto postupne získalo dnešnú podobu a odborníci v ňom dodnes pracujú – najmä v manažérskych pozíciách.

Úvodnú rekonštrukciu zafinancovali úverom z banky a zdrojmi od investorov, pred dokončením objektu však bolo treba ďalší kapitál na zariadenie a prevádzkový rozbeh centra. Ten získali vďaka investorom z platformy Crowdberry, ktorá ponúka možnosť zaujímavých investícii do slovenských a českých firiem. Druhá možnosť byť spolumajiteľom Dúbravskej oázy je stále aktuálna. Pripravuje sa totiž ďalšie rozšírenie centra. Finálna suma bude z veľkej časti určená na zlepšenie kapitálovej štruktúry pred prípravnými etapami rozšírenia kapacity – na dobudovanie dvoch nových objektov s dodatočnou kapacitou 120 lôžok. Okrem toho má pribudnúť ďalšie vybavenie, ubytovanie pre personál a malý amfiteáter s plátnom na letné vystúpenia a premietanie filmov.

„Viem si predstaviť, že našimi investormi sa môžu stať ľudia, ktorých rodičia v blízkom čase budú alebo možno už aj sú odkázaní na takéto zariadenie. Naši investori majú totiž prirodzene privilegované práva umiestniť do Dúbravskej oázy svojich rodinných príslušníkov,“ hovorí Jaroslav Jakubčík.

Cieľovou skupinou nemá byť elita

„Najviac hrdý som na to, že sme urobili zaradenie, ktoré nie je iba pre bohatých ľudí. Doplatok rodinného príslušníka sa pohybuje asi na úrovni 400 eur. Vezmite si, že máte súrodenca každý doplatí po 200 eur a máte istotu, že váš blízky človek je v dobrých rukách a kultivovanom prostredí,“ hovorí Ľuboš Piroha.

Jaroslav Jakubčík situáciu porovnáva s opatrovaním v rodine: „Predstavte si, že k alzheimerikovi musíte vyčleniť niekoho z rodiny, kto v prvom rade príde o svoj príjem, teda v Bratislave priemerne o 1100 až 1200 eur v čistom. V druhom rade musí byť pri tom človeku 24 hodín, sedem dní v týždni. To znamená, že za tri mesiace je ten človek vyčerpaný a to psychicky aj fyzicky a celá rodina tým väčšinou veľmi trpí.“

Riaditeľ zariadenia i prokurista Griffinu sa z toho, čo doteraz dokázali tešia, ako však sami hovoria, je to beh na dlhú trať. „Rozhodne má zmysel do toho investovať, lebo takýchto zariadení je veľmi málo. Aj keby boli v Bratislave ďalšie štyri, nebola by spoločenská objednávka plne uspokojená. Myslím si, že treba viac zariadení, v ktorých by sa ľuďom poskytol priestor na dôstojnejšie dožitie. Návratnosť je tu dlhodobá, no mimoriadne stabilná. Tiež však robíme niečo pre túto spoločnosť a vždy, keď sem prídeme, máme dobrý pocit,“ uzatvára Ľuboš Piroha.

Text vznikol v spolupráci s Denníkom N.